Rád by som vás oboznámil s najfrekventovanejšou chorobou dnešnej doby. Pre odbornú verejnosť, tvorenú zdravotníckymi pracovníkmi, je už roky veľkým problémom klasifikovať ju do medzinárodného systému chorôb, pretože sa nevyznačuje typickými príznakmi. Jej prejavy môžu byť u každého jedinca úplne iné, skryté alebo pacientmi veľmi dobre maskované.
Tupé pohľady, povrchnosť, hlúpe otázky, odpovede, ktoré nikto nečaká? Všetko toto by sme mohli zaradiť medzi symptómy. Iba dve veci sú nekonečné – vesmír a ľudská hlúposť, a tou prvou si nie som celkom istý. Presne tak, výstižne pomenovaná choroba – ľudská hlúposť, nepozná hranice. Šíri sa ako epidémia, jej prenos je neznámy, a my netušíme či sa šíri nakazenou zverou, vzduchom alebo kontaktom. Prejavy choroby si nemusíte všimnúť na prvý pohľad, nemusíte si ich všimnúť vôbec. Potom sa však dáte do reči s osobou, ktorá vyzerá byť na rovnakej úrovni ako vy, no po niekoľkých minútach spoločného rozhovoru si pripadáte ako v diskusii s topánkou. S topánkou, v ktorej je kamienok. A všetci vieme, že kamienok v topánke je obmedzujúci. Takýto človek zväčša netuší, že existuje filmový klub, a že každý utorok tam hrávajú kvalitné filmy. Že v denníkoch existuje aj stĺpček o vede, a nemusí byť jadrovým fyzikom, aby mu rozumel. Že galérie nemajú len nudné výstavy mŕtvych umelcov, a pozrieť si niečo súčasne nemusí byť až taká nuda. Nevie, že napadnúť mu môže skvelá myšlienka, no napadnúť ho môže jedine zviera či iný jedinec rovnakej mentálnej úrovne. A že investovanie času do čítania knihy je o trochu lepšie ako jeho investícia do zistenia kto sa vo farme stal farmárom týždňa. Nakazenému človeku to nevadí. Vám áno. Nič vám do života nepridá, nijako neobohatí, nič neprinesie, skôr sa obávam možnej nákazy povrchnosti. Ako som už povedal, spôsob šírenia je neznámy, avšak hypotézy o jeho stúpajúcej rýchlosti sú vyslovované čoraz častejšie. Ako stav zhoršujúce sa javia média, nevhodné okolie a prostredie.
Nechcem vyvolávať poplach, no účinná liečba doposiaľ neexistuje. Nič, čo bolo doteraz skúšané na pacientov, nefunguje. Štúdie nevedia potvrdiť ani vyvrátiť účinnosť školských zariadení, povinnej literatúry, testov, bifľovania sa. Podľa najnovších zistení sa dokonca hovorí aj o tom, že nákaza môže byt vrodená, zapísaná na lókuse krátkeho ramena siedmeho chromozómu. Tieto informácie však zatiaľ nie sú potvrdené, no výskumníci sa vo svojich laboratóriách snažia zo všetkých síl, lebo, povedzme si úprimne, čo s hlúpym ľudstvom?
Na záver by som ešte rád povedal: ,,Nepodliehajme panike a poďme sa zachrániť!“ Lebo chlapci, podobať sa knižným alebo filmovým hrdinom je o čosi lepšie ako tým z posilky. A dievčatá, už ste určite počuli matfyzácke heslo: ,,Čo z baby že je pekná, keď nevie derivovať?“ Vedia o čom hovoria.
Vďaka za pozornosť.